Mnoho ľudí rozmýšľalo nad tým že ako bude vyzerať náš svet v budúcnosti presnejšie v roku 2050. Budeme vedieť každý sám letieť? Budeme mať doma autá ktoré budú lietať a pritom fungovať na elektrinu? Budeme mať liek na rakovinu? Alebo budú už všetko za nás robiť roboti a mi len budeme doma oddychovať. 

Toto všetko je veľká záhada, ale ľudia rýchlo robia nové vynálezy a zdokonaľujú staré výrobky. Ale predsa len všetci sme zvedavý ako to bude vyzerať v roku 2050. Veľa ľudí si myslí, že budeme už možno aj nesmrteľní. Ale bude to také ľahké spraviť? Podľa mňa to bude ešte v takej blízkej budúcnosti nemožné, aby ľudia boli nesmrteľní, 

ale môžu nás nahradiť roboti, ktorí budú zvládať náš každodenný život a budú môcť robiť všetky ručné práce za nás. Bude to stáť zato? Tak podľa môjho názoru niektoré práce bude lepšie ak preberú stroje, hlavne ak to je nejaká náročná práca, ale opatrovanie detí alebo rodičovské práce bude lepšie ak necháme ľudom, predsa len ľudskej rase sa dá ľahšie dôverovať. 

Ale máme tu aj ďalšie myšlienky z budúcnosti ako aj lieky proti tej najhoršej a ťažko liečiteľnej chorobe ako je rakovina. Bude môcť v budúcnosti človek vyrobiť taký liek ktorý efektívne a rýchlo vylieči rakovinu? 

Podľa môjho názoru to bude možné v tom roku 2050, aby sme jedným jednoduchým liekom vyliečili rakovinu a aby naši blízky mohli žiť ďalej a nepodliehať tejto chorobe a bojovať ďalej a aby žili čo najdlhšie. Bude to jeden obrovský pokrok v našej vede a lekárstve. 

Ďalšie z ľudských predpokladov na rok 2050 je lietajúce autá ktoré budú využívať buď biopalivo alebo slnečnú energiu na jeho pohon a budeme môcť všade letieť rýchlo, bezpečne a bez vysokých nákladov. Ale bude to také výhodné? Podľa môjho názoru to bude drahé kúpiť to vozidlo a bude aj drahá údržba ešte v roku 2050,  

budeme musieť troška viacej si počkať aby sme si mohli také vozidlo zabezpečiť. Časom sa všetky náklady na také vozidlo znížia, lebo bude z nich stále viac a viac vyrobených a bude to viacej samozrejmé, že vlastníme lietajúce vozidlo.

Niektorí ľudia si predstavujú blízku budúcnosť aj tak, že náš svet zanikne a nebude život na zemi a to iba z toho dôvodu,

že blížia sa ekologické katastrofy. Hrozia nám všelijaké ekologické katastrofy ako napríklad globálne otepľovanie zavinené smogom alebo zánik slnečnej sústavy, lebo mnohí ľudia si myslia, že naše slnko je už v koncoch a vybuchne. Ako teda zanikne náš svet?  

Ak vôbec zanikne, je to len jedna z teórií ľudstva, ktoré je podopreté s nejakými vedeckými výskumami, ktoré sú podľa môjho názoru nepresné, lebo aj keď sa všetok ľad čo je na Antarktíde roztopí, tak nezaplaví to súš a nebudeme v ohrození. 

Ekologické katastrofy podľa môjho názoru nenastanú až tak skoro ako to ľudia myslia a hlavne nie do roku 2050.

Môj názor na rok 2050 je taký, že podľa mňa náš svet ešte tak skoro nezanikne a nebude žiadne ekologická katastrofa, ale určite rýchlo postúpime vedou a technikou.

Až tak rýchlo, že podľa mňa do roku 2050 budú všade stroje a roboti pracovať namiesto ľudskej sily, ale veľa vecí nebudeme ešte mať. Podľa môjho názoru nebudeme mať ešte vlastné lietajúce vozidlá a to preto, lebo nebude dostatočne bezpečné, 

aby sme lietali, lebo ak nastane nejaká závada, tak by sme padli na zem a mohli by sme mať silné zranenia. Podľa môjho názoru budúcnosť je ešte veľká záhada aj keď veľa ľudí o tom už sníva, ako to bude vyzerať aj tak to je ešte ďalej a ľudia si budú musieť počkať a vidieť svet v roku 2050 vlastnými očami. 

Budúcnosť

Slovo za slovom, deň po dni, knihu za knihou a rok po roku skladám si pravdu pre budúcnosť." 

Skladať si pravdu a navyše pre budúcnosť je priam nemožné. V tomto svete plnom lží a klamstiev sa pravda skladá ťažko. A budúcnosť? Tú nemá istú nik, či je prezident, ťažký boháč alebo obyčajný robotník.

Každý sme si strojcom svojho vlastného šťastia. Každý si ukladá slovo za slovom, deň za dňom svoju vlastnú pravdu, píše svoju vlastnú knihu života.

Budúcnosť je nejasná, dá sa naplánovať, no nik nevie, čo s ním bude zajtra, o týždeň či o rok. Každý deň v živote človeka je výnimočný, pretože nikdy sa nezopakuje deň predchádzajúci. Každý z nás by sa mal snažiť žiť tak, aby nemusel pri pohľade do minulosti zatvárať oči nad svojim správaním. 

Mali by sme sa snažiť robiť všetko tak, aby sme boli na seba pyšní, aby boli ľudia v našom okolí z nás šťastní. Správajme sa tak, aby sme z nášho životného denníka nemuseli trhať strany. Tešme sa z maličkostí, ktoré nám život ponúka.  

Nemajme prehnané túžby do budúcnosti, aby sme nemali pocit prehry. Majme malé sny a postupne vypĺňajme mozaiku nášho života. Tešme sa z každého nového rána, pretože nám môže priniesť nejaké prekvapenie, a to je podstatou existencie.  

A ak nám niečo nedopadne dobre, nevešajme hlavu, treba sa otriasť, poučiť z chýb, ktoré sme urobili a odraziť sa ďalej. Veď nie je hanbou urobiť chybu pri snahe posunúť svoj život ďalej, hanba je čakať na mieste a prosiť osud, aby nám niečo zoslal. 

Nové prvky v živote našich predkov

Vo svojej pôvodnej vlasti ležiacej severovýchodne od Karpatského oblúka žili naši predkovia v kmeňoch. Na ich čele stáli náčelníci, ktorých volili starešinovia rodov. Jednotlivé rody tvorilo pokrvné spoločenstvo pochádzajúce od spoločného predka. 

Všetky dôležité rozhodnutia sa prijímali na zhromaždeniach dospelých príslušníkov kmeňa. Takéto zhromaždenie sa nazývalo veča. Neskoro antickí autori charakterizovali tento spôsob rozhodovania ako vysoko demokratický. 

Najnižšou spoločenskou jednotkou bola monogamná rodina pozostávajúca z rodičov a ich potomkov. Iba vyššie postavení príslušníci kmeňa si mohli dovoliť mnohoženstvo. Náboženstvo Slovanov bolo podobné ako v ďalších indoeurópskych etnických spoločenstvách, vyznávali polyteizmus. 

V hierarchii božstiev stál najvyššie : Perún- boh ovládajúci nebo a blesky. Je známy aj pod menom Svarog ako boh nebeského svetla a ohňa. Bohom vojny bol jeho syn Svarožiš, bohom stád Veles, bohyňou jari a znovuzrodenia Vesna, bohyňou zeme úrody Mokoš (ka), bohyňou zimy a smrti Morena. Verili aj v nadprirodzené bytosti, ako boli víly, démoni a škriatkovia, ktoré im mohli uškodiť alebo pomôcť.

Okrem toho Slovania uctievali aj prírodné úkazy ( letný i zimný slnovrat) a ďalšie výrazné prírodné útvary ako mohutné stromy chránené háje a studničky. Príslušníci kmeňa sa pravidelne stretávali na pohanských kultových miestach, ktoré boli obyčajne chránené drevenou palisádou. 

V rámci posvätného okrsku sa nachádzali skulptúry jednotlivých božstiev, ktorým prinášali obety.  

Slovania verili v posmrtný život. Duša po smrti opustila telo a odchádzala k slnku, mesiacu, hviezdam, do riek, lesov, prípadne sa prevtelila do vtáka. Aby v tejto ceste duši nebránili, po smrti otvárali okná domov a potom ich zatvárali, aby sa duša nevrátila.  

Uctievali predkov a považovali ich za ochrancov svojich príbytkov. Telá mŕtvych spaľovali na hranici a nedohorené zvyšky kostí a popol ukladali do keramických nádob, prípadne iba do priehlbiny, ktorú potom prikryli ploským kameňom. 

Súčasťou hrobovej výbavy boli aj milodary- potraviny a rôzne predmety, ktoré mohli byť užitočné nebožtíkovi na druhom svete. Po uložení ostatkov do zeme nad hrobom obyčajne navŕšili mohylu z hliny a kamenia. Pozostalí tu zasadili strom alebo krík. Po obradnom pochovaní sa konala pohrebná slávnosť spojená s pohostením

Svoj spôsob života zachovávali naši predkovia aj po príchode do Karpatskej kotliny. Žili v otvorených menších osadách, ktoré tvorilo niekoľko väčšinou jednopriestorových príbytkov mierne zapustených do zeme 

Stavebným materiálom bolo výlučne drevo. Kolová konštrukcia niesla sedlovú strechu pokrytú slamou, resp. tŕstím. Zariadenie príbytku bolo veľmi skromné. V žiadnom nesmelo chýbať vykurovacie zariadenie.  

Buď to bolo jednoduché otvorené ohnisko alebo kamenná, prípadne hlinená piecka alebo kozub. Dym sa ešte neodvádzal komínom, ale voľne stúpal pod strechu. Popri stenách príbytku stáli nahrubo pritesané lavice, na ktorých sa sedelo i spávalo.